Jezdec: Olivier Panis

 Olivier začal s motokárami vo svojich trinástich rokoch, zanechal ich po ôsmych rokoch aby mohol, po víťazstve na podujatí volabt Elf, ktoré sa konalo na okruhu Paul Ricard, prestúpiť do Formule Renault.  Vo formuly renault strávil sezónu 1988 a 1989, v prvej sezóne síce nevyhral žiadne preteky, ale pravidelne sa umiestňoval na stupni víťazov, čo mu vynieslo celkové štvrté miesto v konečnom hodnotení. V roku 1989 však už vyhral 5 pretekov a stal sa šampiónom. Sezóny 1990 a 1991 strávil vo Francúzskej Formule 3,  paradoxne  v prvej sezóne opäť nevyhral, a opäť skončil štvrtý zásluhou pódiových umiestnení. V druhej sezóne opäť získal 5 víťazstiev, avšak keby aj teraz vyhrá titul bola by to veľká náhoda, ktorá sa, samozrejme, nekonala a Olivier skončil druhý. Toto druhé miesto mu však stačilo na postup do F 3000, prvú sezóna bola katastrofou, pretože Panis mal zlé auto a skončil celkovo desiaty. V roku 1993 však už nič nenechal náhode a s týmom DAMS vyhral titul, ktorý vyfúkol Davidovi Coulthardovi a Pedrovi Lamymu. Pred sezónou 1994 dostal ponuku od týmu Ligier.

Dodávateľ  motorov Renault však neposkytoval úplne najlepšie motory, avšak tím Ligier pracoval na vývoji svojho monopostu. Výsledkom bolo to že Olivier dokončil 15 zo 16 pretekov a získal druhé miesto v Nemecku, keď preteky dokončilo iba 8 jazdcov.Získal si však rešpekt v paddocku, reputáciu, a celkové 11. miesto. v roku 1995 sa tým Ligier dohodol s Benettonom že bude používať jeho geneticky upravené šasi Benetton 195. Ligier sa tiež rozlúčil s Renaultom a motory mu dodával Mugen. Prišlo zlepšenie, Olivier pravidelne bodoval, avšak v polovici sezóny nahradil jeho tímového kolegu Suzukiho, skúsený Martin Brundle, a ten Panisa, na rozdiel od Suzukiho, vôbec nešetril, a často ho aj porážal. Panis skončil opäť druhý, tentoraz v Adelaide, avšak na víťaza Damona Hilla strácal v cieli 2 kolá a preteky opäť dokončili iba ôsmy jazdci.

V roku 1996 odišiel z Ligieru do Arrowsu manažér Tom Walkinshaw, ktorý so sebou zobral aj polovicu personálu, a tím Ligier nastupoval do novej sezóny iba s mierne vylepšeným monopostom z roku 1995. Olivier však paradoxne v tejto sezóne vyhral svoju jedinú Veľkú Cenu, Veľkú Cenu Monaka, na ktorej došli do cieľa iba traja jazdci: Panis, Coulthard a Herbert. Ak chce Panis spomínať na túto sezónu, tak spomína asi iba na toto svoje víťazstvo, pretože zvyšok sezóny bol preňho veľkým sklamaním.

V roku 1997 tým Ligier odkúpil Alain Prost, a premenoval ho na Prost. Skonštruoval monopst Ligier JS45, a Olivier sa opäť stal pravidelným účastníkom ceremoniálu, skončil druhý v Španielsku, a tretí v Brazílií, tentokrát však za normálnych podmienok. Potom však prišla havária na okruhu Gillesa Villeneuva, pri ktorej si Olivier zlomil obe nohy,  na okruhy sa vrátil ešte v roku 1997, na prvej Veľkej Cene po svojom návrate dokonca bodoval. Pravda je však taká, že táto havária zničila Olivierovi jeho najlepší rok, v celkovom poradí jazdcov skončil desiaty.

Na roky 1998 a 1999 bude Panis určite spomínať nerád keďže v sezóne 1998 nezískal ani bod a v roku 1999 iba 2 body. Dal teda zbohom Prostovi a uprednostnil volanie Mclarenu na pozíciu testovacieho jazdca. V roku 2000 najazdil tisíce kilometrov a všimol si ho aj zakladateľ stajne B.A.R Craig Pollock. V roku 2001 nastupoval Panis do sezóny vo farbách B.A.R..  B.A.R malo ambície byť najlepším, zo ,,zvyšku sveta". Prvá polovica sezóny vyzerala celkom dobre, Panis získal 5 bodov, avšak jeho bodové konto sa do konca sezóny už nezväčšilo.

 V roku 2002 však bolo auto nespoľahlivé, a Olivier uprednostnil volanie od Toyoty na ro 2003k, Toyota síce nemala kvalitné auto, Olivier dokončil iba 6 pretekov, avšak získal 6 bodov. Rok 2004 bol ďalším utrpením, Olivier síce získal opäť šesť bodov, ale tentoraz sa nemohol vyhovárať na nespoľahlivosť auta. Ak by chcel po tejto sezóne zostať v F1 tak jedine ako testovací jazdec. Svoju kariéru teda radšej zavesil na kliniec.