Sezóna 1997

Šampión z rokov 1994 a 1995, Michael Schumacher bol v roku 1997 blízko k tretiemu titulu, no akosi to nezvládol v posledných pretekoch v Jereze...

Deväťdesiate roky trávilo Ferrari snahou o zisk majstrovského titulu, pred každou sezónou tím uvádzal ako svoj cieľ zisk majstrovského titulu. V polovici deväťdesiatych rokov sa našlo pár nadšencov, ktorý stále brali smrteľne vážne predsezónne ciele a plány tímu z Maranella, keď prišiel do tímu Michael Schumacher, odborníci sa zhodovali, ak nezískate titul s ním, tak ho nezískate už nikdy. V roku 1996 sa Schumi „oťukával“, rok 1997 mal byť TÝM rokom, tým rokom s veľkým R, Ferrari malo po osemnástich rokoch získať titul majstra sveta.

O titul mali bojovať dva tímy, Williams a Ferrari, a dvaja, nanajvýš traja jazdci, Schumacher, Villeneuve a možno Frentzen.

Víťazstvo Davida Coultharda na otváracích pretekoch v Austrálii, prvé pre McLaren po štyroch rokoch, bolo teda poriadnym šokom, no pol sekunda, ktorú Villeneuve naložil svojmu tímovému kolegovi a Schumacherovi v kvalifikácii vtedy hovorila za všetko.

Iróniou bolo, že Villeneuvove a zároveň aj Herbertove preteky ukončila v prvej zákrute dvojka Ferrari, Eddie Irvine. Frentzen Coultharda ku koncu doháňa, zradil ho ale brzdový kotúč.

Pódium po Coulthardovi doplnili druhý Schumacher a tretí Häkkinen.

Ďalšie dve veľké ceny vyhral Villeneuve, tretia veľká cena seriálu v Argentína bola pre Kanaďana mimoriadne náročná, musel poraziť Irvina aj bolesti brucha.

Keď prišla Formula 1 do Imoly, Frentzen bol pod tlakom, po troch veľkých cenách nemal ani bod, jeho tímový kolega preteky v San Maríne pred prvými zastávkami v boxoch viedol, potom sa prepadol na tretie miesto a potom sa mu pokazila prevodovka, Frentzen zvíťazil pred obomi Ferrari.

V Monaku sa jazdci Williamsu vyradili sami zlým výberom pneumatík, mokré preteky vyhral Schumacher pred svojim budúcim tímovým kolegom Barrichellom, schody pre víťazov doplnil Irvine.

Skúškou pneumatík bola rozhorúčená Catalunya, Frentzen sa trápil a na koniec skončil iba ôsmy, no Villeneuve ukázal čo v ňom je a dokázal vyhrať pred Panisom, Alesim a Schumacherom. .

Veľkú cenu Kanady si ľudia pamätajú z dvoch dôvodov

1. Panis si zlomil obe nohy
2. Coulthard absolútne dominoval, no v boxoch ho zradil motor

Schumacher vyhral, Villeneuve sa pred domácimi fanúšikmi veľmi neukázal, na trati pomenovanej po svojom otcovi skončil po kolízii v prvom kole. Frentzen skončil štvrtý, pol sekundy za Fisichellom na Jordane.

V Magny-Cours vyhral Schumacher, pódium doplnili Frentzen s Ivinom, pre Villeneuva ostalo len štvrté miesto.

V Silverstone do vyzeralo na prvé víťazstvo pre Mika Häkkinena, no opäť sa (ne)ukázala spoľahlivosť McLarenu, kvôli problémom s motorom musel Häkkinen desať kôl pred koncom odstúpiť a víťazstvo padlo do lona Villeneuvovi, Schumacher ani Frentzen veľkú cenu nedokončili.

V Nemecku sa na súboj o titul úplne zabudlo, Gerhard Berger sa vrátil na trate, v Nemecku získal pole position, najrýchlejšie kolo a vyhral, viedol takmer každé kolo a jeho najbližším súperom bol Fisichella, ten ale na koniec odstúpil a pódium doplnili Schumacher s Häkkinenom.

Veľká cena Maďarska ponúkne raz za dekádu zaujímavú veľkú cenu,  v deväťdesiatych rokoch si vybrala práve rok 1997, Hill sa z nekonkurencieschopným Arrowsom dostal do druhého radu, predbehol Villeneuva a Schumachera, nebyť poruchy s hydraulickým čerpadlom v posledných kolách, Damon by vyhral, no v poslednom kole ho obehol bývalý tímový kolega z Williamsu, Villeneuve a Hill skončil druhý, pódium doplnil Herbert zo Sauberu. Schumacher sa trápil kvôli zlému výberu pneumatík, to bol aj dôvod prečo ho Hill obehol, a skončil štvrtý. Frentzen odstúpil kvôli úniku paliva.

Nasledovalo Spa a Schumacher nesklamal, vyhral za mokra a Villeneuva nechal na piatej pozícii, najbližšie (pol minúty) mu bol Fisichella, pódium doplnil Frentzen, ktorý v týchto pretekoch stratil teoretickú šancu na zisk titulu majstra sveta.

Veľká cena Talianska sa vyhrala v boxoch, Coulthard dokázal celé preteky odjazdiť na jednu zastávku, dostal sa na prvé miesto pred Alesiho a Frentzena. Villeneuve skončil piaty pred Schumacherom.

Na veľkej cene Rakúska uchvátil nováčik Jarno Trulli, z motokár do Formuly 3 a odtiaľ rovno do F1, nebyť poruchy motora 13 kôl pred cieľom, bol by Prostovi priniesol skvelý výsledok v podobe víťazstva. Vyhral Villeneuve ďaleko pred šiestym Schumacherom, druhý Coulthard, tretí Frentzen.

Pred veľkou cenou Luxemburska viedol v boji o titul Schumacher pred Villeneuvom o jeden bod, v prvej zákrute Nurburgringu ho zostrelil jeho brat Ralf, na čele boli McLareny poradí Coulthard a Häkkinen, no tie sa klasicky pokazili, Villeneuve vyhral pred Alesim a Frentzenom a pred predposlednou veľkou cenou mal pred Schumacherom náskok deväť bodov.  

Ak by Villeneuve v Japonsku získal o jeden bod viac ako Schumacher, bolo by rozhodnuté a do Jerezu by sa išlo len dojazdiť sezónu, rozhodlo by sa aj o najlepšom konštruktérovi. No Villeneuve bol spolu s ďalšími penalizovaný za nespomalenie pri žltých vlajkách v kvalifikácii,  Villeneuve mohol štartovať iba ak sa odvolal. Preteky vyhral Schumacher pred Frentzenom a Irvinom, Villeneuve skončil piaty, pred poslednou veľkou cenou strácal Schumacher na Villeneuva jeden bod.

Pamätnú veľkú cenu v Jereze asi netreba detailnejšie opisovať, druhý Schumacher si to na konci rovinky namieril rovno do Villeneuva ale vyradil seba, na viac bol diskvalifikovaný a boli mu odobraté všetky body, po príchode do garáže bol Schumacher rozčúlený, vraj iba išiel svoju stopu a Villeneuve mu nedal miesto, po zhliadnutí videozáznamu ochladol.

Villeneuve pred seba pustil oba McLareny, na titul mu stačilo aj tretie miesto, nemusel ani bodovať. Mika Häkkinen vyhral svoje prvé preteky v kariére a hovorí sa, že vďaka tomuto víťazstvu dostal Häkkinen krídla a toto víťazstvo ho nakoplo k trojročnému súboju s Michaelom Schumacherom z ktorého vyšiel dva krát víťazné, paradoxom je, že ho vtedy pustil pred seba nie len Villeneuve ale aj jeho tímový kolega Coulthard, ktorý si povedal, že on už veľkú cenu vyhral a Mika ešte nie, tak mu to dopraje, o pár mesiacov toho trpko ľutoval.

Jacques Villeneuve sa teda stal prvým a zatiaľ aj posledným Kanadským majstrom sveta a zatiaľ posledným jazdcom, ktorý vyjazdil tímu Williams titul majstra sveta.

V tomto tíme pobudol po dobu jednej sezóny, aby sa v roku 1999 mohol pripojiť k novému, ambicióznemu projektu BAR. V roku 1998 sa mu podarilo vyhrať jeden krát, bolo to posledné víťazstvo v jeho kariére.