Jezdec: Ivan Capelli

Ivan Capelli sa narodil v Miláne v máji 1963, kde o 15 rokov začal svoju kariéru na motokárach. Po štyroch rokoch pokračoval v talianskej F3 a po zisku titulu nastúpil v európskom šampionáte tejto kategórie s tímom Coloni, kde sa stal opäť šampiónom. Po úspechu nasledoval v roku 1985 prestup do F3000 a debut na Veľkej cene Európy F1 v Brands Hatch s monopostom Tyrrell Renault. Prvé preteky nedokončil, ale druhú príležitosť v Austrálií premenil na 4. miesto. To bolo zatiaľ všetko, čo mala pre Capelliho pripravené kráľovná motošportu.

Rok 1986 pre nádejného Taliana znamenal naďalej boj v štartovom poli F3000 a ETCC. Dvakrát sa dostal aj na štart veľkých cien F1 s tímom AGS, v Monze a Estorile, ale ani raz kvôli technickým problémom nevidel cieľ.

V ďalšej sezóne prišiel skutočný vstup do F1. Ako už bolo spomenuté, Capelli v rokoch 1985 a 1986 pretekal v F3000. Jeho služby využíval tím Genoa Racing Cesara Garibaldiho, ktorý sa v roku 1987 rozhodol spolu s anglickým inžinierom, podnikateľom a dizajnérom Robinom Herdom nasadiť vlastný tím F1 – March. Capelli si za tie dva roky vybudoval s Garibaldim veľmi blízky vzťah a bol samozrejme prvým jazdcom, ktorý v novom tíme dostal miesto.

Talian zostal v tíme až do konca roku 1991, ktorý bol katastrofálny kvôli nespoľahlivosti monopostu. Šachovnicovú vlajku videl iba v Maďarsku, Taliansku a Portugalsku. Horšia už bola iba sezóna 1989, keď cieľ videl len v Monaku a v Spa. Ale aby to nevyzeralo tak negatívne, za prvých päť rokov svojej kariéry v tíme March, neskôr premenovanom na Leyton House, sa trikrát sa dostal na pódium. Dva preteky pred koncom sezóny získal Capelli zmluvu s tímom Ferrari a konečne sa mu podarilo dostať sa do top tímu. Talian bol veľmi lojálny voči svojmu vtedy finančnými problémami zmietanému tímu a v Japonsku a Austrálií prenechal svoje miesto platiacemu Karlovi Wendlingerovi, pričom tímu naďalej platil za svoje bývalé miesto a ešte prispieval nováčikovi svojimi radami.

Prišla prvá sezóna vo Ferrari a s ňou aj vidina slávy a úspechu. Po roku 1990, kedy Alainovi Prostovi ušiel titul iba o 8 bodov, bola sezóna 1991 so ziskom 55 bodov a tretieho miesta v Pohári konštruktérov obrovským sklamaním. Veľké nádeje sa teda vkladali do nasledujúcej sezóny a nového monopostu Ferrari FA92 prezývaneho F-15 podľa americkej stíhačky. Očakávaný obrat k lepšiemu neprišiel. Nový monopost bol katastrofou a Capelli zvyknutý na rodinnú atmosféru, ktorú mal v tíme March/Leython House, sa nevedel vysporiadať s byrokratickým prístupom ľudí z Ferrari a nebol schopný do tímu zapadnúť. A to sa sezóna ani nezačala...

Prvé preteky zo 16 sa konali v Južnej Afrike na okruhu Kyalami. Capelli sa kvalifikoval na 9. mieste skoro tri sekundy za Mansellom na pole position a dve sekundy za svojim kolegom Jeanom Alesim. V pretekoch nakoniec obaja odstúpili kvôli poruche motora. Nepresvedčil ani v Mexiku 20. miestom na štarte, 10 miest za tímovým kolegom. Cieľ opäť nevidel ani jeden z jazdcov Ferrari a zatiaľ čo Williams mal na konte už dve double, tak tím z Maranella ani bod. Pritom práve Ferrari malo byť najväčším súperom tímu Franka Williamsa.

Obrat k lepšiemu nastal v tretích pretekoch, v Brazílií na Interlagose. So stratou jedného kola prišli Alesi a Capelli do cieľa na štvrtom, resp. piatom mieste. Body zdvihli Capelli sebavedomie, čo sa okamžite odzrkadlilo na jeho výsledkoch. V Španielsku sa prvýkrát kvalifikoval pred Alesim. Štartoval z piateho miesta. Tam sa jeho radosť skončila, pretože v pretekoch už bolo všetko po starom a zatiaľ čo Alesi skončil na treťom mieste, tak Capelli po jazdeckej chybe odstúpil tri kolá pred cieľom. Minimálne zlepšenie v kvalifikáciách pokračovalo. V San Marine obaja štartovali zo štvrtého radu, ale Capelli po 11 kolách opäť skončil po jazdeckej chybe a Alesi kolidoval s Bergerom na McLarene. Aspoň takým spôsobom bolo Ferrari v kontakte s najlepšími.

Monako bolo stará známa pesnička. Capelli v kvalifikácií na kolegu nestačil a preteky nedokončil po nehode 18 kôl pred koncom. Alesiho pre zmenu vyradila poruche prevodovky. Kanada bola to isté, len s tým, že Francúz opäť predviedol svoj talent a skončil na treťom mieste. Capelli svoj monopost nezvládol a havaroval. Francúzsko znamenalo pre Talianov ďalšiu nulu aj napriek tomu, že Alesi štartoval zo 6. pozície a Capelli z 8. Technika ani jednému neumožnila doviesť monopost do cieľa.

Frustráciu nespôsobovala len nespoľahlivosť auta, ale aj jeho rýchlosť. Na pole position pravidelne strácal ten rýchlejší z nich viac ako dve sekundy a tak boli Alesiho dve tretie miesta zázrakom. K nim ešte pridal v Anglicku piate miesto a viedol tímový minisúboj v počte bodov 13 – 2. To Capellimu sebadôveru nezdvihlo a tlak talianských médií, ktoré od Taliana v talianskom monoposte očakávali ak nie rovno titul, tak aspoň boje o prvé miesta bol neúprosný. Aby toho nebolo málo, začal strácať aj dôveru tímu.

Malá zmena k lepšiemu prišla hneď v Maďarsku a Capelli sa tešil z tretieho bodu za šieste miesto. Po Veľkej cene Belgicka, kde Ferrari ako keby ani nebolo nasledovali domáce preteky v Monze a tifosi čakali veľké výsledky... Vtedy predviedol malý zázrak Jean Alesi, ktorý dostal svoje Ferrari na 3. miesto na štarte so stratou len 0,755 sekundy, čo bolo napríklad po belgických 3,893 sekundách skutočne nevídané. Capelli zostal verný rutine a so stratou 2,1 sekundy sa zaradil na 7. miesto. Ale tam radosť fanúšikov skončila, pretože palivové čerpadlo Alesiho FA92 vypovedalo poslušnosť a Capelli po jazdeckej chybe udusil motor.

Po týchto pretekoch už mal nôž na krku a v Portugalsku to bolo všetko, alebo nič. V kvalifikácií sa skôr trápil ako vynikol. Do pretekov štartoval až ako 16. so štvorsekundovou stratou a tie mali obvyklý priebeh. 34 kôl bojoval s autom, keď jeho trápenie ukončil motor. To bola bodka za jeho kariérou vo Ferrari. V Japonsku a Austrálií už namiesto neho pretekal Nicola Larini, ktorý úspešnejší nebol, ale robil menej chýb. Síce bol tiež pôvodom z Talianska, ale v červenom kokpite odjazdil iba 4 Veľké ceny. Okrem záveru ročníka 1992 suploval za Alesiho o dva roky neskôr na Veľkej cene Pacifiku a Veľkej cene San Marina. Po 14 pretekoch mal Capelli na konte tri body, čo je len o malo viac ako desatina bodov, ktoré získal v predošlých sezónach. Aspoň malou náplasťou na rany mu bolo ocenenie Lorenza Bandiniho, ktorá sa každoročne udeľuje najvýznačnejším osobnostiam motoristického sveta. Po ňom ju získal napríklad David Coulthard, Jacques Villeneuve, Luca di Montezemolo, alebo Michael Schumacher.

Ťažko zdeptaný a so zlomeným duchom dostal v ďalšej sezóne príležitosť v mladom tíme Jordan, ale svoju stratenú iskru nedokázal zapáliť. Potom ako sa nedokázal v druhých pretekoch sezóny kvalifikovať z F1 odišiel. Dnes Capelli pôsobí ako novinár a v minulosti komentoval preteky F1 pre talianskú televíziu Rai Uno.