Jezdec: Mario Andretti

Kariéra

1994 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 14.místo, 45 bodů (1 stupeň vítězů)
1993 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 6.místo, 117 bodů (1 vítězství, 3 stupně vítězů, 1 nejlepší startovní pozice)
1992 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 6.místo, 105 bodů (1 stupeň vítězů, 1 nejlepší startovní pozice)
1991 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 7.místo, 132 bodů (4 stupně vítězů)
1990 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 7.místo, 136 bodů (4 stupně vítězů)
1989 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 6.místo, 110 bodů (4 stupně vítězů)
1988 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 5.místo, 126 bodů (2 vítězství, 7 stupňů vítězů)
1987 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 6.místo, 100 bodů (2 vítězství, 3 stupně vítězů, 8 nejlepších startovních pozic)
1986 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 5.místo, 136 bodů (2 vítězství, 4 stupně vítězů, 3 nejlepší startovní pozice)
1985 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 5.místo, 114 bodů (3 vítězství, 5 stupňů vítězů, 3 nejlepší startovní pozice)
1984 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, Mistr světa, 176 bodů (6 vítězství, 8 stupňů vítězů, 8 nejlepších startovních pozic)
1983 - Champ Cars: Newman/Haas Racing, 3.místo, 133 bodů (2 vítězství, 6 stupňů vítězů, 2 nejlepší startovní pozice)
1982 - F1: Scuderia Ferrari SpA SEFAC, TAG Williams Team, 3 závody, 19.místo, 4 body (1 stupeň vítězů, 1 nejlepší startovní pozice)
1982 - Champ Cars: Patrick Racing, 3.místo, 188 bodů (6 stupňů vítězů)
1981 - F1: Marlboro Team Alfa Romeo, 17.místo, 3 body
1981 - Champ Cars: Patrick Racing, 11.místo, 81 bodů (4 stupně vítězů, 1 nejlepší startovní pozice)
1980 - F1: Team Essex Lotus, 20.místo, 1 bod
1980 - Champ Cars: Penske Racing, 4 závody, 16.místo, 580 bodů (1 vítězství, 2 stupně vítězů, 2 nejlepší startovní pozice)
1979 - F1: Martini Racing Team Lotus, 12.místo, 14 bodů (1 stupeň vítězů)
1979 - Champ Cars: Penske Racing, 1 závod, 11.místo, 700 bodů (1 stupeň vítězů)
1978 - F1: John Player Team Lotus, Mistr světa, 64 bodů (6 vítězství, 7 stupňů vítězů, 8 nejlepších startovních pozic, 3 nejrychlejší kola)
1977 - F1: John Player Team Lotus, 3.místo, 47 bodů (4 vítězství, 5 stupňů vítězů, 7 nejlepších startovních pozic, 4 nejrychlejší kola)
1976 - F1: Team Lotus, John Player Team Lotus, Vel's Parnelli Jones Racing, 6.místo, 22 bodů (1 vítězství, 3 stupně vítězů, 1 nejlepší startovní pozice, 1 nejrychlejší kolo)
1975 - F1: Vel's Parnelli Jones Racing, 14.místo, 5 bodů (1 nejrychlejší kolo)
1974 - F1: Vel's Parnelli Jones Racing, 2 závody
1972 - F1: Scuderia Ferrari SpA SEFAC, 5 závodů, 12.místo, 4 body
1971 - F1: Scuderia Ferrari SpA SEFAC, 8.místo, 12 bodů (1 vítězství, 1 nejrychlejší kolo)
1970 - F1: STP Corporation, 5 závodů, 15.místo, 4 body (1 stupeň vítězů)
1969 - F1: Gold Leaf Team Lotus, 3 závody
1968 - F1: Gold Leaf Team Lotus, 1 závod (1 nejlepší startovní pozice)

Mario prežil prvých sedem rokov svojho života v utečeneckom tábore, keď mal 15 rokov, jeho rodina sa presťahovala do USA. Presťahovali sa do mesta Nazareth v Pensylvánii. Tu žil Mariov strýko, ktorý vlastnil autoservis. Práve on nasmeroval Maria a jeho dvojča Alda na miestny škvárový okruh, kde sa konali preteky upravených malých truckov- American Dirt Track

Andrettiovci neostali iba divákmi a za ušetrené peniaze si kúpili u strýka v autoservise v roku 1958 starší automobil značky Hudson, o tom kto na ňom bude pretekať prvý rozhodol žreb, vyhral ho Aldo. Aldo vo svojich štvrtých pretekoch havaroval a niekoľko dní bol v bezvedomí, Mario ničnetušiacim rodičom povedal že Alda zrazilo pretekárske auto.

Mario sa postupne prepracovával do vyšších kategórii. v roku 1961 pretekal v najvyššej kategórii monopostov s motorom Offenhauser s obsahom 4200 ccm, ktoré sa používali na 500 míľ Indianapolis. AJ na tieto preteky sa Mario prepracoval a to v roku 1965 kedy svojím tretím miestom získal titul nováčik roka, ďalšie 2 roky štartoval z poleposition a v roku 1967 vyhral 500 míľ Daytona a dvanásťhodinovku v Sebringu.

Mario sa stal populárny, čo si všimli aj ľudia v F1, vrátane Colina Chapmana, ktorý Andrettiho po Clarkovej smrti nasadil v roku 1968 na Veľkú Cenu USA. Mario nesklamal, vyhral kvalifikáciu a musel odstúpiť z druhého miesta pre poruchu spojky. Na rok 1969 podpísal s Lotusom zmluvu na obmedzený počet pretekov, Chapman ho nasadil na tri preteky, ale Mario kvôli poruche ani jedny nedokončil, zažiaril však v USA, keď vyhral 500 míľ Indianapolis. Mariov život bol veľmi hektický pretože pretekal v Amerických súťažiach aj v F1, v roku 1970 pretekal v F1 za tím STP, s ktorým získal svoje prvé štyri body.

Andretti mal zmluvné vzťahy s pneumatikárskou firmou Firestone, vďaka ktorej sa v roku 1971 dostal do Ferrari, kde vyhral svoju prvú Veľkú Cenu, Veľkú Cenu Južnej Afriky. Týmto víťazstvom si zaistil miesto tretieho jazdca vo Ferrari ale keď na konci roku 1972 nahradila firmu Firestone firma Goodyear, odišiel aj Andretti. Andretti zostal takmer dva roky bez angažmánu v F1, vrátil sa na konci sezóny 1974.

Vrátil sa v tíme Parnella Jonesa, víťaza 500 míľ Indianapolis z roku 1963. Tím sa volal Parnelli, bol to Indycar tím, Parnelli využil na prerazenie do F1 služby britského konštruktéra Mauricea Phillippeho. Auto malo technické ťažkosti, ktoré boli riešené zapochodu mladým inžinierom Johnom Barnardom. Mario v Anderstorpe vybojoval štvrté a v Le Castellet piate miesto, na štyri Veľké Ceny nenastúpil, pretože štartoval v pretekoch na americkom kontinente.

S týmto tímom nastúpil do sezóny 1976, získal jeden bod ale po Veľkej Cene USA sa tím stiahol z F1, Mario ostal bez práce. Bol na Jonesa dosť nahnevaný, prerušil všetky svoje spojenia z jeho tímom, čím zostal bez práce. V tejto nepríjemnej situáciii akceptoval ponuku Franka Williamsa odjazdiť na monoposte Wolf-Williams preteky International Trophy v Silverstone. Tam ho na plnej čiare porazil Švéd Gunnar Nilsson jazdiaci na Lotuse. To na Maria zapôsobilo, vyhľadal svojho bývalého zamestnávatela Colina Chapmana a dohodol sa s ním na spolupráci.

Mario bol platený iba vtedy keď získal body, svoj comeback stihol ešte v roku 1976 na poslednej Veľkej Cene Japonska, ktorú vyhral. Nasledujúca sezóna bola skvelá, Lotus prišiel s autom ktoré využívalo podtlak, "prisalo" sa k zemi a dosahovalo vysokú rýchlosť, Lotus 78. Mario vyhral štyri preteky a umiestnil sa na celkovom treťom mieste, jeho tímový kolega Nilson vyhral jednu Veľkú Cenu. Viac sa im nepodarilo dosiahnuť z toho dôvodu že auto bolo nespoľahlivé.

Na konci sezóny ponúkli Mariovi miesto vo Ferrari, ako nástupcovi Nikiho Laudu. Mario nechcel odísť z Lotusu ale Chapmanovi povedal opak, aby mu zvýšil plat. Nový Lotus 79 bol ešte viac "prisatý" k zemi a spoľahlivý, Mariovi robil tímového kolegu Ronnie Peterson, ktorý bez reptania prijal miesto tímovej dvojky. Mario vyhral šesť Veľkých Cien, a iba na dvoch sa stalo že druhý nebol Peterson. Peterson sa na svoju pozíciu nesťažoval, vravel že najväčšiu zásluhu na vývoji monopostu má Mario, preto si zaslúži vyhrávať. Petersonova  reputácia stúpla, dostal kontrakt od McLarenu, ktorý podpísal ale prestupu sa nedočkal, zahynul na násleky zranení z Veľkej Ceny Talianska, kde kolidoval s Huntom, kolíziu však spôsobil Patrese.

Colin Chapman obviňoval ludí z Lotusu, vraj keby  Petersonovi pripravili na kvalifikáciu auto lepšie, nemusel by štartovať z tretieho radu a nezomrel by. Po týchto konfliktoch odišlo niekoľko inžinierov, a tak sa celá oslava dominancie Lotusu a Maria Andrettiho počas celej sezóny dostala do tieňa týchto udalostí.

Keby ste vtedy niekomu povedali že Andretti už viac nevyhrá, zasmial by sa vám do tváre, ale pravdu by ste mali vy. Z Lotusu neodišli iba inžinieri ale aj sponzor, Williams a Ferrari vylepšili prítlačný efekt, a najlepším výsledkom Maria Andrettiho v roku 1979 bolo tretie miesto, v roku 1980 získal jeden bod. Na sklonku kariéry sa Mario vrátil ku koreňom a pokúsil sa prispieť ku comebacku tímu Alfa Romeo. Po štvrtom mieste na Veľkej Cene USA to vyzeralo sľubne, ale body za toto štvrté miesto boli zároveň jeho jedinými bodmi.

Na konci sezóny sa z F1 rozlúčil a znova sa začal orientovať na americké preteky. "Dôchodca" ešte vypomáhal v roku 1982 vo Ferrari po smrti Gillesa Villeneuva a po zranení Didiera Pironiho, ukázal že nestratil nič zo svojho umenia a po vyhranej kvalifikácii na Veľkú Cenu Talianska skončil tretí.

Mario Andretti je jediným jazdcom ktorý bol zvolený najlepším jazdcom USA trikrát (1967, 1978 a 1984). Je jedným z troch jazdcov ktorý dokázali vyhrať preteky na normálnom okruhum, ovále a na  Dirt Track Racing v jednej sezóne, svoje posledné víťazstvo zaznamenal v roku 1993 na krátkom ovále vo Phoenixe. V roku 1987 si vybojoval pole position na Indy 500 a v roku 1984 vyhral IndyCar. V roku 1995 vyhral 24 hodín Le Mans v tíme Courage Compétition. Posledné automobilové podujatie ktorého sa zúčastnil bolo 24 hodín Le Mans v roku 2000, kde so svojím tímom Panoz Motorsports obsadil ôsme miesto.