Jezdec: Elio de Angelis

V roku 1977 Elio vyfúkol titul majstra Talianska v F3 Piercarlovi Ghinzanimu, potom vyhral preteky Formuly 3 v v Monaku, postúpil do Formule 2, ale ako už bolo spomenuté, nebolo to nič moc. Práve rodinná podpora ho na začiatku roku 1979 vyniesla do F1, do týmu Shadow, mal vtedy iba 20 rokov.

Tím Shadow nemal veľmi dobré auto, ale Elio aj tak dokázal získať body za štvrté miesto vo Watkins Glen. Na rok 1980 bol už v lepšom tíme, v Lotuse, auto bolo podstatne lepšie a Elio vo svojich druhých pretekoch za tento tím skončil druhý. V sezóne 1981 pravidelne bodoval a v roku 1982 sa dočkal odmeny, vyhral ne Veľkej Cene Rakúska, iba o 5 stotín sekundy pred Kekem Rosbergom.

Prechod k motorom Renault v roku 1983 bol pohromou, ale nasledujúci rok bol lepší  Elio viedol v Hockenheime a skončil celkovo tretí. Rok 1985 bol Eliov najlepší, vyhral Veľkú Cenu San Marína, respektíve skončil štvrtý, ale po tom čo Sennovi a Johanssonovi došiel benzín a Prosta diskvalifikovali vyhrals náskokom jedného kola. Istý čas viedol v boji o titul, v štatististikách to až také ružové nebolo, a stačilo to iba na celkové piate miesto. 

Elio prešiel v roku 1986 do tímu Brabham, ktorý bol síce horší ako Lotus, ale patril k priemeru štartového poľa, žiaľ pre Elia sa sezóna skončila skôr ako sa začala, pri testoch na okruhu Paul Ricard havaroval a zomrel. Po poruche zadného krídla sa Eliov monopost prevrátil, Elio sa udusil.