Jezdec: Jackie Stewart

Kariéra

1973 - F1: Elf Team Tyrrell, Mistr světa, 71 bodů (5 vítězství, 8 stupňů vítězů, 3 nejlepší startovní pozice, 1 nejrychlejší kolo)
1972 - F1: Elf Team Tyrrell, 2.místo, 45 bodů (4 vítězství, 5 stupňů vítězů, 2 nejlepší startovní pozice, 4 nejrychlejší kola)
1971 - F1: Elf Team Tyrrell, Mistr světa, 62 bodů (6 vítězství, 7 stupňů vítězů, 6 nejlepších startovních pozic, 3 nejrychlejší kola)
1970 - F1: Tyrrell Racing Organisation, 5.místo, 25 bodů (1 vítězství, 4 stupně vítězů, 4 nejlepší startovní pozice)
1969 - F1: Matra International, Mistr světa, 63 bodů (6 vítězství, 7 stupňů vítězů, 2 nejlepší startovní pozice, 5 nejrychlejších kol)
1968 - F1: Matra International, 2.místo, 36 body (3 vítězství, 4 stupně vítězů, 2 nejrychlejší kola)
1967 - F1: Owen Racing Organisation, 9.místo, 10 bodů (2 stupně vítězů)
1966 - F1: Owen Racing Organisation, 7.místo, 14 bodů (1 vítězství)
1965 - F1: Owen Racing Organisation, 3.místo, 33 bodů (1 vítězství, 5 stupňů vítězů)

Jackie vyrastal v Škótskej dedine Dumbarton a k pretekaniu nemal ďaleko. Jeho rodina prevádzkovala autoservis a zaoberala sa predajom áut značky Jaguar. Čo však bolo hlavné, Jackieho starší brat Jimmy bol pretekárskym jazdcom. Jackie pochpiteľne chcel ísť v jeho šlapajách, ale keď Jimmy havaroval v roku 1955 na pretekoch 24 hodín Le Mans, rodičia Jackiemu pretekanie zatrhli.

Jackie sa začal venovať streľbe na umelé holuby, v ktorej ho podporoval aj jeho starý otec, poľovník. Jackie bol dyslektik, preto chcel medzi spolužiakmi vynikať aspoň v športe. Keď mal Jackie 15 rokov odišiel zo školy a začal si cibriť mušku.  V rokoch 1959 - 1962 triumfoval v Škótskych, Walleských, Írskych aj Anglických majstrovstvách. Chcel sa dostať na olympiádu v roku 1960, ale v kvalifikácií mu chýbal 1 bod do postupu.

Zrejme rozčarovanie z nesplneného sna Jackieho prinútilo, aby sa opäť začal venovať autám.  Barry Filer, majiteľ pretekárskeho tímu z Glasgowa ponúkol 24 - ročnému Jackiemu otestovať svoj voz v Oulton Parku. Ken Tyrrell bol v tom čase šéf tímu, ktorý sa zúčastňoval na juniorskej F2. V Outlon Parku mal jedného známeho - traťového manažéra Robina Mckaya, ktorý mu povedal o Jackiem Stewartovi. Ken Tyrrell pozval Jackieho Stewarta na testovanie svojho Coopera do Goodwoodu, spolu s Bruceom Mclarenom. Vtedy dosiahol Jackie lepší čas ako Bruce a odvtedy sa datuje spolupráca Kena Tyrrella a Jackieho Stewarta.

V roku 1963 sa Jackie zúčastňoval pretekov Formuly 3 v Tyrrellovom tíme. Vyhral preteky v Snettertone. Ken Tyrrell sa nezúčastňoval so svojím tímom v pretekoch v F1 a Jackie dostal ponuku od Colina Chapmana do tímu Lotus ako tímový kolega Jima Clarka. Stewart si ale uvedomoval, že v Lotuse by iba robil druhé husle pre Jima Clarka, a preto dal prednosť ponuke za 4000 libier od tímu BRM a stal sa rovnocenným partnerom pre Grahama Hilla.

Jeho debut sa uskutočnil  1. 1. 1965 na GP JAR v East Londone, kde získal svoj prvý bod za šieste miesto. Hneď vo svojich druhých pretekoch stál v Monacu na stupňoch víťazov. Svojím premiérovým, poctivo vybojovaním, víťazstvom proti Grahamovi Hillovi v Monze, si zaistil titul nováčika roka. K tomuto titulu prispeli aj tri druhé, jedno tretie a jedno piate miesto. V sezóne 1966 tím BRM s veľkými ambíciami nasadil do hry svoje nové šestnásťvalcové motory, ktoré však boli slabé. BRM teda muselo siahnuť po svojich starých 2 - litrových motoroch. Jackie ale aj tak, aj keď za pochybných podmienok, pri ktorých boli klasifikovaný len štyria jazdci, vyhral GP Monaca.

O 3 týždne na GP Belgicka v Spa, prežil Jackie Stewart najťažšie chvíle vo svojom živote. Stal sa totižto obeťou búrky, ktorá sa nad okruhom prehnala. Sám Jackie tieto osudové chvíle opisuje takto: ,,Po štarte sme vyrazili do vodnej steny, v rýchlosti okolo 200 km/h začal pôsobiť aquaplaning a stratil som kontrolu nad vozom. Najskôr som vrazil do telegrafného stĺpa a potom do drevenej hospodárskej búdy. V zdemolovanom aute som bol uväznení asi 25 minút. Palivová nádrž bola prasknutá a monokok bol zastriekaný benzínom. Hrozilo, že monopost vzbĺkne, pretože elektrické čerpadlo stále pracovalo, aj napriek tomu, že ovládací panel bol asi 200 metrov od voza. Ja som bol zaseknutý pod volantom, ktorý sa nedal vytiahnuť."

Stewartovi pomáhali z monopostu Graham Hill a Bob Bondurant spolu s okolostojacimi divákmi. Kým prišla pre Stewarta sanitka ubehla večnosť, keď sanitka konečne prišla, mala ísť spolu s policajnou eskortou do mesta Liége. Policajná jednotka sa však vodičovi sanitky stratila a ten nevedel ako sa má do mesta dostať. Stewartové zranenie neboli život ohrozujúce, mal zlomené 4 rebrá, rameno a zranenie panvy, to však vtedy nemohol nikto vedieť.

Je obdivuhodné, že Stewart vynechal iba jednu Veľkú cenu, Veľkú Cenu Francúzka, a na domácej Veľkej cene Veľkej Británie už nechýbal. Každopádne táto havária spôsobila to, že Stewart začal bojovať za väčšiu bezpečnosť pri pretekoch a ako prvý začal používať bezpečnostné pásy. Z tohto obdobia je známy aj jeden jeho výrok: ,,A k chce niekto vyhrať, musí najskôr prísť do cieľa."

Čo sa týka zvyšku sezóny 1966 bola veľmi slabá. Jackie získal iba 14 bodov a v sezóne 1967 zaznamenal ešťe väčší pokles keď získal iba 10 bodov. Aj napriek slabým výsledkom dostal v roku 1968 ponuku od Enza Ferrariho, ktorú však odmietol, pretože do F1 sa chystal prísť jeho starý známi-Ken Tyrrell. Tyrrell sa spojil s Francúzskym výrobcom šasi Matrou. Stewartovi sa však Tyrrell oplatil viac ako Ferrari aj po finančnej stránke, keď sa ho Ken Tyrrell opýtal ako si predstavuje svoj honorár, Jackie odpovedal 20 000 libier a Tyrrell okamžite otvoril šekovú knižku.

Hneď v prvých pretekoch sezóny 1968 ukázal Jackie, že s Tyrrellom sa bude musieť počítať, keď sa z tretieho miesta na štarte okamžite prepracoval do vedenia. V 44. kole však musel pre poruchu valcov svoj boj vzdať. Jackie, ako mnoho iných jazdcov, sa zúčastňoval aj pretekov vo Formuli 2. V sérií Formuly 2 jazdil Veľkú cenu Španielska v Jereze, na ktorej si zlomil zápästie. Táto zlomenina mu znemožnila štart na Veľkej cene Španielska Formuly 1, taktiež v Jereze, a na Veľkej Cene Monaka.

V Belgickom Spa opäť siahal na víťazstvo keď mu v poslednom kole došiel benzín a musel sa uspokojiť so štvrtým miestom. Tyrrellovmu monopostu so spojením Stewartovho talentu sa však najviac darilo za dažďa, ako napr. na pretekoch v Holandskom Zandvoorte. Stewart vyhral a jeho tímový kolega Jean-Pierre Beltoise skončil druhý, takže tým Tyrrel a konštruktér Matra získali svoje prvé víťazstvo a zároveň aj svoje prvé double. Druhou ukážkou Stewartovho ,,kúzlenia v daždi" bola Veľká cena Nemecka na Nürburgringu, kde deklasoval druhého Grahama Hilla o neuveriteľné 4 minúty aj 3 sekundy. Stewartove tretie víťazstvo vo Watkins Glen mu dalo šancu bojovať o titul. Na rozhodujúcej Veľkej cene v Mexiku to však Stewartovi nevyšlo a titul získal Graham Hill.

Do sezóny 1969 nastupoval Tyrrell s monopostom Matra S 80, ktorý mal palivové nádrže pozdĺž kokpitu za účelom zlepšenia ťažiska monopostu. Výhodu tohto vozu bolo aj to, že motor Coswoth V8 mal až 430 koní. Úvodnú Veľkú Cenu v Kyalami Stewart vyhral, aj keď ešte na starom monoposte M10. Jeho víťazné ťaženie zastavil iba Graham Hill v Monaku a Jacky Ickx na Nürburgringu. Stewart si titul zaistil s predstihom už v Monze, kde štartoval na bezkrídlovom monoposte s cieľom zväčšenia maximálnej rýchlosti. V poslednom kole viedol pred Rindtom, keď ich oboch predbehol Beltoise. V zákrute Parabolica sa však ukázala Jackieho stratégia, keď vďaka bezkrídlovému monopostu dosiahol vyššiu rýchlosť a Beltoiseho predbehol. Stewart si tak zaistil svoj prvý titul a Matra ako prvá Francúzka značka prvenstvo v pohári konštruktérov.

V roku 1970 chcela Matra, aby Ken Tyrrell uprednostnil ich vlastný motor. Tyrrell ani Stewart sa však nechceli vzdať motoru Cosworth. Týmto došlo k rozporu a Matra odmietla ďalej robiť šasi pre tým Tyrrell. Tyrrell preto za finančnej pomoci Fordu kúpil šasi anglickej značky March. Stewart síce s týmto monopostom vyhral Veľkú Cenu Španielska, ale bolo jasné že March nebude mať šancu držať krok s Lotusom, alebo s Ferrari. Preto skúsil Ken Tyrrel vyrobiť monopost vo vlastnej dielni. Jeho prvý Tyrrell-Ford 001 konštruoval Derek Gardnera a vychádzal z úspešnej Matry MS 80. Monopst nebol úplne najhorší, ale za horších podmienok bol zle ovládateľný. Stewart síce získal pole position na Kanadskom okruhu Mont-Treblant aj v Americkom Watkins Glen. Do cieľa však neprišiel ani raz.

V sezóne 1971 sa vychytali na monoposte Tyrrell-Ford 003 všetky muchy z monopostu Tyrrell-Ford 001 a Jackie opäť zažiaril. Vyhral šesť pretekov Veľkú cenu Španielska, Monaka, Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka a Kanady. Svoj druhý titul získal s prehľadom s náskokom 29 bodov pred druhým Ronniem Petersonom. Spolu s titulom získal aj status najlepšieho jazdca tej doby. Stewart sa snažil svoje postavenie na 100% speňažiť a aj v súkromnom živote ako by všetko robil pri rýchlosti 100 km/h. Následkom tohto rýchleho životného tempa museli Stewartovi operovať žalúdočné vredy.  Na začiatku sezóny 1972 nastúpil až na štvrtú Veľkú cenu v poradí. Veľkú Cenu Francúzka, ktorú vyhral. Triumfy ešte pridal na Veľkej Cene USA a Kanady. Na Emersona Fittipaldiho však už strácal príliš veľa.

V roku 1973 to Škótskej pretekárskej legende opäť vyšlo, Stewart získal po neúprosných bojoch s úradujúcim majstrom sveta Fittipaldim, svoj tretí titul. V priebehu sezóny už Stewart vedel že ukončí svoju kariéru, bolo to však tajomstvo, o ktorom vedel iba Ken TYrrell a Walter Hayes, od Fordu. Nástupcom Jackieho Stewarta v Tyrrelli mal byť talentovaný Francúz Francois Cevert, o ktorom Jackie vyhlasoval: ,,Francois ma predbehne, kedykoľvek sa mu zachce." Stewart chcel svoju kariéru ukončiť svojou jubilejnou stou Veľkou Cenou. Po tom čo zomrel Cevert vo Watkins Glen, Stewart zmenil svoje rozhodnutie, a z úcty k svojmu priateľovi na svoje sté preteky už nenastúpil.

Stewart sa z F1 nikdy nestiahol, robil komentátora pretekov a konzultanta Goodyearu a Fordu. V roku 1988 založil jeho syn Paul PSR, Paul Stewart Racing, čo bol jeho vlastný tým. Paul to ako jazdec dotiahol ,,iba" do F3000.  Stewart pomohol svojmu synovi k tomu, aby svoj tým pretlačil až do F1, čo sa im v oku 1997 aj podarilo. Tím  Stewart dosiahol jedno víťazstvo v roku 1999 zásluhou Johnyho Hereberta. V roku 2000 však Stewartovci predali tým Fordu a ten ho premenoval na Jaguar. Stewartova rodina musela čeliť celkom iným problémom keď Paulovi zistili rakovinu. V roku 2001 udelila Britská kráľovná Jackiemu titul Sir.

Keď si to zhrnieme nebyť rozporov s Matrou a zdravotných problémov Stewartovcov, Jackie by sa možno stal 5 násobným majstrom sveta a získal by nemalé úspechy aj ako konštruktér.